Denník užívateľov

Namiesto Domu detí máme Kids House, prvá slovenská krčma v Bratislave sa volá First Slovak Pub, už nemáme úroveň, ale level, prekvapenie nevyjadrujeme lasicovským fíha, ale čudným zvolaním wow, nie sme vyrovnaní, ale kúloví, nemáme prínosy, ale benefity, namiesto úveru je kredit, nekontrolujeme, ale čekujeme, nákupné strediská nahradili šoping centrá, nechali sme si vziať Karkuľky, Lomidrevov, Valibukov, Šípkové Ruženky, Jankov Hraškov a nahradili sme ich Mekgajvermi, Mekkvínmi, Barbinami, Šrekmi, Alfmi, zákony v Národnej rade SR už netvoríme, ale kreujeme, namiesto súhrnu správ máme hedlájny , gazdovský dvor sme nahradili farmou, a z neznámych dôvodov sme sa zbavili slovenského roľníka a namiesto neho inštalovali farmára. Zaverom malá-veľká Poznámka: Pokiaľ žije jazyk, žije aj národ, ak jazyk umrie, umiera aj národ a s ním aj jeho duch. Človek bez koreňov má viacero výhod – nemá sebavedomie, hrdosť, je manipulovateľný, ovládateľný, nerepce, poslúcha, drží hubu a krok a maká. PS: a pritom slangové výrazy obľubujem ..a vôbec nie som ani členom jazykovedného ústavu ...

Vojtech Mihálik Užas ,že sa večnou stáva chvíľa ,to je láska ..Nech ťa pochvália roky,ktoré si mi navrátila,piesne,čo si vo mne zažala . Moje srdce, sadlom obrastené,výska plače ! Cítiš jeho chvenie ? Krídlom sa ma dotkni belások ! Vlož mi svoje ústa - do vrások ...

Ján Smrek Odíde jeden ton a umrie muzika.Darmo sa protivíš,ty musíš ostať.A nech meč času v hrudi ti preniká,dívaj sa so mnou cez zábradlie mosta . Na tance hviezd a hoc sa kráti moc,ty neodchádzaj preč,lež vyčkaj zore.A ked ja skočím do vôd,za mňou skoč ,ked ja som boľavý,i ty maj srdce choré.

Priznám sa, že veľa premýšľam o jednej diskusii,ktorá sa mi v podstate len náhodou dostala do pozornosti kde mali muži svoju slabú chvíľku a vo veľkom sa sťažovali a pohoršovali nad dnešnými ženami. A ako žena musím povedať, že žiaľ v množstve veci pravdu skutočne mali Ak by som to mala skrátiť a zjednodušiť nieslo to myšlienku v tom duchu,že podstata ženskosti je už dávno, dávno mŕtva. Opäť bohu žiaľ nemôžem povedať, že by na tom aspoň časť pravdy nebola. Môj názor však je, že to nieje problém žien či mužov, je to najmä problém spoločnosti ako takej. Pravda je že to s nami celkovo ide slušne z kopca tak sa zdá ze o brzdy sme prišli už dosť dávno. No to nieje podstata o ktorej som chcela písať. Totiž zaujal ma komentár muža, ktorý dosť dopodrobna písal o tom aké sú dnešné ženy príšerné a že dnes už dámy v pravom slova zmysle nie sú.... Z toho čo opisoval kričali asi 50, 60 roky. Musím mu dať za pravdu v tom, že áno bolo to obdobie dám, ALE v nie poslednom rade aj gentlemanov. V tých rokoch si žena mohla dovoliť tou dámou byť, jednak preto, že k spôsobom dámy bola od mala vedená a pretože mala po svojom boku muža ktorý sa o ňu vedel postarať. Mala kľud, nemusela mať strach o seba ani o svoju česť, pretože po svojom boku mala muža, ktorý by ju bol bránil ak by bolo treba, slovo a sľub muža malo váhu, z čoho celkom prirodzene vyplýval aj rešpekt. Je tu x veci, ktoré by sa ešte dali uviesť. Ale nemalo by to význam, fakt je skrátka ten ženy ani muži v zhýralosti dnešnej doby nezaostávajú a každá minca má dve strany. Páni, ak chcete mať po svojom boku dámu vy sami pre ňu musíte byť gentlemanom. A ak vy dámy chcete po svojom boku gentlemana musíte sa stať dámou.

Ako hovorí klasik: To bude iná radosť, to bude smútok.

Som, kto som. Pre niektorých chvalabohu, pre niektorých bohužiaľ...Taký je život.

Život je neuveriteľný dar. Dokáže byť nádherný aj bolestivý zároveň. Občas je premenlivý ako aprílové počasie. Občas máš možno pocit, že všetko ide nesprávnym smerom. Život je plný prekvapení, plný očakávaných aj nečakaných radostí. Občas sa sklameš, no každé sklamanie je poučením. To, čo každé sklamanie so sebou zároveň prináša je opatrnosť a strach veriť NAVŽDY.

...ako sme mohli opustiť Nás, Naše bezpečné Miesta...ďaleko ísť, kde sa nevieme nájsť...nezvládnuť výšku a vypadnúť z hniezda, na miesto, kde cítiť len mráz..

Čeho se ve vztahu nejvíce bojím? Ničeho. NIČEHO na druhé straně. - Když u ženy nastane NIC, zmizí všechno, co možná muže štvalo, ale ji to dělalo jí a vztah vztahem. A nejhorší je, proč to zmizí. Protože jí docvaklo, že ve vztahu nikdy neztrácí ten, kdo přijde o člověka, který ho podváděl a nemiloval; ale ten, komu odejde člověk, který mu důvěřoval a který ho miloval. - Vím, jaké je ženské NIC. Kéž bychom se naučili vážit si toho, co máme, ještě když to máme, a ne až když to ztratíme.

V minulosti sme boli konfrontovaní s triednym bojom, dnes tu máme boj konkurenčný. Okrem toho ešte boj o najlukratívnejšie zákazky, boj o čo najvyššie zisky, boj o trhy, boj politickú moc a popri tom všetkom boj tisícov ľudí o svoje holé, každodenné prežitie. A tento každodenný a všadeprítomný boj je svedectvom toho, že ľudstvo vo svojom vnútornom vývoji príliš nepokročilo. Že hoci sa aj vonkajšie podmienky radikálne zmenili, neustále preferujeme právo silnejšieho, na základe ktorého po predchádzajúcom vzájomnom boji nakoniec silnejší zvíťazí.