Denník užívateľov

Človek dneška je človekom hmoty, uznávajúcim len to, čo vidí, čo dokáže ohmatať, čo podľa neho reálne existuje a čo mu prináša nejaký viditeľný hmotný prospech. Iba to je hodné jeho úsilia, námahy a odriekania. Všetko ostatné, čo do vyššie spomínanej kategórie nepatrí, čo teda nie je možné vidieť, ohmatať a čo z hmotného hľadiska možno považovať za neexistujúce, to všetko je pre súčasných ľudí bezpredmetné a nehodné pozornosti.

Podľa názoru mnohých rodičov a pedagógov áno, pretože im ako povinné čítanie na stredných školách vnucuje knihu, ktorej obsah je od mravnosti na míle vzdialený. Knihu, ktorá je v určitých pasážach vyslovene nemravná a vulgárna. Celkom konkrétne ide o búrlivú kauzu, súvisiacu s dielom autorskej dvojice Dušan Taragel a Peter Pišťanek s názvom „Sekerou a nožom“. Podľa názoru odporcov zaradenia tejto knihy medzi povinné čítanie ide o dielo, obsahujúce perverzné a vulgárne výrazy, ako i texty urážajúce ľudskú dôstojnosť.

Pravde vždy dlho trvá, kým vypláva na povrch a začne byť všeobecne uznávaná.

...človek je skutočne milovaný iba tam, kde môže prejaviť aj svoju slabú chvíľku bez toho, aby mu to niekedy priťažilo...

Ľudia chcú byť zdraví a mnohí sú v tomto smere veľmi aktívni. Dodržujú zásady správnej výživy, športujú, navštevujú rôzne kurzy, študujú literatúru, zbierajú informácie o najrozličnejších trendoch zdravého života a podobne. Nie je to nesprávne. Človek má byť vo vzťahu k svojmu zdraviu zodpovedný a má sa oň starať, ale veľkou otázkou zostáva, či to naozaj stačí? Či sa má naozaj stať zdravie a zdravý životný štýl akousi modlou nášho života? Alebo naopak, či nám má práve zdravie poslúžiť tomu, aby sme jeho prostredníctvom mohli dospieť ku skutočnému životnému cieľu?

Existuje určitá hranica optimálneho príjmu potravy, po prekročení ktorej dochádza k obezite. Existuje i optimálna hranica ľudskej fyzickej záťaže, po ktorej prekročení dochádza k absolútnej vyčerpanosti. A existuje tiež hranica primeraného uspokojovania ľudských potrieb, po ktorej prekročení dochádza k nadbytku. A tento nadbytok, tak ako všetky vyššie spomenuté prekročenia optimálnej miery vecí, má na väčšinu ľudí negatívne dôsledky. Prejavuje sa totiž postupným lámaním ich charakteru a degradáciou ich spôsobu myslenia. Človek sa jednoducho stáva vyšinutým bez toho, že by to on sám pozoroval.

V živote sme mnohokrát krčení roznymi situáciami,hodení na zem a zadupaní rozhodnutiami,ktoré sme urobili a okolnosťami,ktoré nás stretli.Cítime sa ako bezcenní. Ale bez ohladu na to čo sa stalo,alebo čo sa stane,nikdy nestratíme svoju hodnotu.Aj ked ranení,stále sme tu pre tých ktorí nás potrebuju.Cena našich životov nie je závislá od toho čo robíme,koho poznáme,alebo kolko zarábame,ale KTO SME....každý z nás je jedinečný......

To, čo je za nami a to, čo je pred nami, sú nepatrné veci v porovnaní s tým, čo je skutočne v nás.

Bolesť nám môže pripomínať, že sme nažive, láska nám však pripomína, prečo žijeme.

Dobrého priateľa je ťažké nájsť, ešťe ťažšie je ho opustiť a úplne nemožné je naňho zabudnúť...